Čo je dokonalosť? Kto je dobrý a kto je zlý človek? Čo je správne a čo je nesprávne? Všetci na nás majú nejaký názor a hovoria nám, akí sme, akí by sme mali byť.
Dieťa však nevie posúdiť, aké je. Dieťa sa vníma iba tak, ako mu hovoria ostatní. Rodičia mu vravia aké je, a dieťa tomu verí. Prijíma to, čo mu ľudia hovoria. A tieto názory ovplyvňujú jeho správanie. A tak si vo svojej mysli vytvára predstavu o sebe, na základe toho, čo hovoria iní ľudia.
Deti v útlom veku si užívajú len prítomnosť . Sú živelné a slobodné. Vedia čo sa im páči a čo nie. Sú šťastné, tešia sa zo života, radujú sa z hier. Nehodnotia.
No ako sa vyvíjajú, menia sa a mení sa aj ich myslenie. Učením a opakovaním sa naučia plynule hovoriť a tí, čo sa starajú o dieťa či už sú to rodičia, učitelia ich učia to, čo vedia. Programujú dieťa podľa svojich poznatkov vrátane všetkých spoločenských, náboženských a morálnych pravidiel podľa svojej kultúry. Dieťa nemá možnosť vybrať si, čomu bude veriť, lebo mu povedia, čomu má veriť a čomu nemá veriť.
Keď dieťa robí to, čo od neho žiada rodič je „dobrý“, ak to neurobí je „neposlušný“. Občas dieťa potrestáme, inokedy pochválime.
Zo strachu pred trestom a z obavy, že ich rodič nepochváli, sa začnú usilovať druhých ľudí potešiť a urobiť im po vôli.
Usilujeme sa byť dobrí.
Ľudia v našej blízkosti nám neustále hovoria svoje názory: čo je správne, čo je dobré, čo je nesprávne a čo je zlé, kto je škaredý a kto krásny.
Spoločnosť nás krotí. Snažíme sa byť dobrí pre všetkých ostatných, no nie sme dobrí ani len sami pre seba. Napriek tomu druhých posudzujeme, hodnotíme.
Buďte sami sebou. Neposudzujte, nehodnoťte. Konajte tak, ako to cítite. Nerobte všetko pre dobro iných ľudí, proti svojej vôli.
