V živote prežívame krásne, radostné dni, ale aj pochmúrne, bolestivé. Všetko je súčasťou nášho života. Možno by sme si priali len šťastný a radostný život, ale aké by to bolo bez smútku, sklamaní, či pocitu bolesti? Ako by sme sa potom vedeli radovať z tých úžasných, krásnych dní?
Bolesť je súčasťou života a každý z nás ju už určite pocítil. Pocítil pri sklamaní z človeka, z chýb, ktoré v živote urobil, zo zlých rozhodnutí, zo straty.
Musíme sa naučiť prijať aj bolesť. Ak by ste bojovali s bolesťou a odháňali ju preč, tým viac bude rásť a budete cítiť ešte väčšiu beznádej. Pokiaľ sa bolesti neodovzdáte a nedovolíte si ju prežívať, neuvidíte na konci žiadne svetielko nádeje. Čím viac sa bolesti odovzdáte, tým viac sa otvoríte. Dovoľte si ju naplno prežiť, plačte, kľudne kričte, dajte to zo seba von. Neduste v sebe emócie ktoré sprevádzajú bolesť.
Odovzdajte sa prítomnému okamihu a všetko to, čo ho sprevádza. Odovzdajte sa emóciám, bolesti. Nie je to ľahké, a nie je to ani náš bežný stav. Neznamená, že keď sa odovzdáte aj tým nepekným veciam v živote, že sa vzdávate.
Nemôžete byť v kľude a pokoji, keď ste v stave vzdoru, keď s niečím bojujete. Keď bojujete, nedokážete nič zmeniť, bez toho aby ste sa odovzdali tomu, čo sa deje, čo sa práve vo vašom živote odohráva, v prítomnom okamihu.
Albert Einstein sa k tomuto pekne vyjadril: „Žiadny problém, ktorému čelíme nemôže byť vyriešený na rovnakej úrovni myslenia, na akej vznikol.“
Odovzdať sa tomu, čo je, znamená len prežívať realitu a byť zvedavý na to, čo by mohlo prísť nabudúce a aká lekcia by sa z toho pre teba mohla vyvrbiť. Neznamená to, že nemôžete pracovať na zmene svojho života, či už ide o problémy vo vzťahu, v práci, bolesť zo straty.
Trvalú a účinnú zmenu dokážete vytvoriť len vtedy, keď akceptujete svoj súčasný stav ako skvelý, účelný a zmysluplný.
