Filter náš každodenný alebo prečo si neveríme? Diel I.

Autor: Patrícia Gürtler 23.11.2016 2 komentáre 5343 videní

Zrejme Vám preblesklo mysľou aspoň pol tucta filtrov, ktoré v živote využívame. Ten o ktorom dnes píšem, vlastní každý z nás už roky. Filter našich vlastných presvedčení o sebe. Filter, ktorý nám hovorí, že nie sme dosť dobrí a nestojíme za veľa. Má dopad na všetky oblasti nášho života. Nie ste si istí, o čo vlastne pôjde a či je to i Váš prípad? Nuž poďme sa na to pozrieť.

Detstvo alebo záchranné filtračné stanice

Filtre vo všeobecnosti slúžia na to, že prepúšťajú jednu vec, ale druhú zadržia.  Separujú jedny čiastočky od iných. Ide o „triediaci princíp či princíp výberu“, hovorí definícia. A takýto filtrujúci proces sa odohral v živote každého z nás, v období, keď sme ako špongie nasávali všetko, čo k nám prichádzalo. V detstve, kde to všetko začalo.

Dobré dietky – ticho seďte a poslúchajte

Ako sme rástli, podnetov bolo stále viac a viac, niektoré boli pre nás krásne a fascinujúce, z iných sme mali strach a prinášali bolesť (každého druhu a skupenstva). A tak, aby sme prežili a aby sme sa uchránili potenciálnej bolesti (duševnej i fyzickej), začali sme filtrovať.

To, čo bolo svetom autorít nechcené, sa postupne odfiltrovalo do úzadia.

A postupne sme sa často stávali poslušnými chlapcami a dievčatkami s úzkym výberom myslenia a správania, ktorý bol autoritami prijímaný a schvaľovaný.

Ako nás filtrovanie ovplyvňuje v dospelosti

Malý „problém“ začína

Vyrástli sme. To, čo nás ohrozovalo v období detských rokov, už v skutočnosti neprinášalo ohrozenie. Konečne sme si mohli vyberať to, čo sme vo svojom živote chceli – a čo nie. Byť sami sebou. Šťastní a spokojní. Malo prísť vytúžené obdobie slobody. Avšak – u mnohých z nás neprišlo. Poznáte to tiež?

Cenzúra kritika

Neustále mal/a by som, musím, to nie je dosť, JA nie som dosť sa už neozývalo zvonku od našich autorít, ale z vnútra. Nášho vnútra, kde si (vždy ne)spokojne nažíva náš vnútorný kritik – hlas a hodnotenia našich rodičov, učiteľov, i cudzích, ktoré sme si prevzali za svoje a uverili im.

Je Vám to blízke?

Na vine tejto neslobody je náš spomínaný filtrovací aparát, ktorý ostal úplne rovnaký, ako keď sme mali dva roky, štyri či deväť. A tak ho naďalej využívame vo svojom automatickom (prefiltrovanom) myslení, cítení i konaní bez toho, aby nad nami niekto musel stáť a veríme tomu, čo nám bolo nalievané do hlávok za mlada.

Embargo Vášho potenciálu

Naučené (automatické) reakcie sú najrýchlejším spôsobom ako nejakej situácii čeliť. Nepremýšľame, iba konáme. V tvári tvár medveďovi v Tatrách je to skvelá vec, ale v partnerstve alebo vo vzťahu k nám samým, veľmi nie. Uznajte.

Automatické reakcie, ktoré sme si sami nevybrali, ale iba prevzali od iných, nám nedovoľujú žiť svoj plný potenciál. Pracujú totiž iba s malou databázou možností, ktorú sme si v ranných rokoch vyfiltrovali a prijali za svoju. A tak nás filtrovací aparát, ktorý nám v detstve „zachránil“ život a pomohol nám prežiť, dnes oberá o našu vzácnu energiu, ktorú by sme mohli nasmerovať k osobnému rastu a žitiu našich snov.

Preto nás už nabudúce čaká druhý diel tohto článku, v ktorom sa pustíme do praktickej roviny toho, čo sa s tým dá robiť. Nebudú to žiadne zázračné pilulky, ktoré všetko vyriešia. Môžu to však byť aspoň malé inšpirácie, ktoré pomôžu pozrieť sa na to inak.

Záver

Netlačte na pílu. Ťahajte jemne

Teraz Vám prajem hlavne naplňujúce uvedomovanie si Vašich filtrov. To, že sa o tieto témy zaujímate len znamená, že ste na ceste k slobodnému užívaniu si Vašej celistvosti so všetkými jej čiastočkami. Buďte preto na seba hrdí. A tiež tolerantní a skúste na seba netlačiť. Veď ako povedal skvelý poľský aforista Stanisław Jerzy Lec:

 „Daj času čas…“

Poznámka na úplný záver – rodičovská

Ak tieto slová vyznievajú protivýchovne alebo protirodičovsky, nie je to tak zamýšľané. Verím, že naši rodičia robili vždy len to najlepšie, čo vedeli. So všetkou láskou, ktorá bola odovzdaná im. Hold, niekedy jej nebolo dosť. Takže nesúďme prosím nikoho. Ani rodičov, ani nás samých. Ako hovorí aj skvelý Jaroslav Dušek, žiadne dieťa nie je prirodzený masochista, a snaží sa preto o to, aby bolo milované a chcené. A toto filtrovanie je v podstate jeden z najláskavejších procesov, s ktorým naše vnútro pracuje v období detstva a musíte uznať i sami, že fungoval naozaj skvelo. Otázkou je, čo s tým urobíme už my.

Na záver: Ak ste našli v tomto článku niečo hodnotné pre vás alebo vás v niečom inšpiroval, podporte nás zdieľaním. Je to najlepší spôsob, ako podporiť kvalitný obsah. Vy rozhodujete o tom, čo letí. ↓

O autorovi: Patrícia Gürtler

Patrícia Gürtler

Obyčajné žieňa, ktoré sa vždy stretalo s neobyčajným. Vietor, sloboda, zmysel a ľudskosť sú jej stálymi učiteľmi a priateľmi.

Pozrite si všetky články od Patrícia Gürtler

Komentárov

wonderful comments!