Dnes som jedol jedno z mojich najobľúbenejších jedál.
Pomyslel som si: „Toto by som mohol jesť dokola aj mesiac.“
Vtedy som si však uvedomil, že to nie je o tom, aby sme naše obľúbené momenty prežívali neustále. Je to o tom, aby sme si ich dobre vychutnali.
Spomalil som, zavrel oči a začal si vychutnávať. A bol som vďačný za to, že teraz môžem jesť práve toto jedlo.
A viete čo? Tú chuť som cítil oveľa intenzívnejšie.
Niekedy prežijeme momenty, ktoré sú skutočne nádherné. Cítime sa úžasne, v bruchu nám lietajú motýle.
To, aké boli tie momenty úžasné, si však často uvedomíme až po rokoch a chceli by sme, aby sme to mohli zažiť ešte aspoň raz.
Niektoré skutočne zažijeme znova, znova a znova. A niektoré sa už nedajú vrátiť. Bola to výnimočná situácia, ktorá sa už možno nikdy nebude opakovať.
Ja vám neviem povedať, koľkokrát ešte zažijete tie krásne chvíle: koľkokrát sa ešte pozriete tej osobe do očí, koľkokrát budete môcť držať tú detskú rúčku vo svojej dlani, koľkokrát ešte budete cítiť to nadšenie…
Viem však, že raz príde tá chvíľa, keď to možno budete chcieť ešte raz prežiť, ale už bude neskoro. Možno ešte mesiac dozadu by to šlo, ale „teraz“ už nie.
Vyzývam vás.
Prežívajte tie chvíle už teraz tak, aby ste sa nabažili, aby ste si na druhý deň nespytovali svedomie slovami: Keby som tak mohol ešte chvíľu dlhšie…
Nenáhlite sa.
S plným vedomím prežívajte to, čo sa deje okolo vás…
…lebo všetko, čo v Živote máte, je len tu a teraz.
