Andrej Mažáry: Kým chcete byť takto o rok?

Autor: I Can Academy 31.08.2018 0 Komentárov 474 videní

Veríme, že učenie je vo svojej podstate prirodzený proces. Nie je to niečo, do čoho by bolo treba ľudí nútiť, pretože každý z nás chce dosiahnuť väčšie ciele, vytvárať krajšie veci a napredovať.

Preto sme vytvorili pomôcku pre žiakov a študentov – Školský motivačný diár na rok 2018/2019. Sú v ňom použité princípy, ktoré sa žiakom pomáhajú vrátiť ku kráse učenia.

Taktiež v diári nájdete pomocné články od rôznych špecialistov. Dnes sme pripravili rozhovor s jediným pánom z hosťovských autorov. Je ním Andrej Mažáry. O tom, kto Andrej je, čo robí a čomu sa najviac venuje vo voľnom čase, sa dočítate v dnešnom rozhovore. 🙂

     1. Ahoj Andrej, prosím ťa, najprv sa naším čitateľom bližšie predstav, kto si, čo robíš a prečo to robíš.

Som človek mnohých zameraní, pretože toho robím viac naraz. Na jednej strane som manažér pre vzťahy s obchodnými partnermi, na druhej strane som mentor pre komunikáciu, prezentovanie, vízie a hodnoty.

Som aj tréner osobnostno-rozvojových tréningov ako je Power tréning alebo rečnícky tréning Speak up.

Najviac voľného času venujem neziskovej organizácii rečníctva Toastmasters pod hlavičkou Toastmasters International. Toastmasters robím preto, že mi to dáva veľký zmysel.

Poprvé, niekoľko rokov dozadu, keď som sa do Toastmasters dostal, tak som sa chronicky bál prezentovať, ale zároveň ma to fascinovalo a bolo to úžasné.

Ešte na vysokej škole som robil v jednej obchodnej spoločnosti. Keď som sa dostal na vyššie pozície a dostával som nejaké ocenenia, mal som niečo povedať asi pred 200-300 ľuďmi. Vtedy sa mi netriasli len ruky, triasol som sa celý, a doteraz si nepamätám, čo som tam povedal. No viem, že mi ľudia tlieskali, to bol jediný zážitok, čo z toho mám. 🙂

Chcel som sa naučiť rozprávať tak, aby som si uvedomoval, čo rozprávam, aby som si to vedel pamätať, aby som reálne videl na tých ľuďoch, ako vnímajú to, čo rozprávam. A to bola dosť výzva.

     2. Čo ťa v živote motivuje?

Ja som si v živote dal také zadanie, že chcem robiť veci, ktoré ma bavia, som v nich dobrý a dávajú mi zmysel. V takej forme, že sú aj prínos pre spoločnosť a pre ľudí. Že to nie je len niečo pre mňa sebecké.

A toto naplnenie mám práve v týchto dvoch smeroch:

Prvým je Toastmasters a pomoc ľudom skrz neho. Pretože si myslím, že Toes Masters má potenciál skvalitňovať spoločnosť tým štýlom, že skvalitňuje ľudí a ich komunikáciu medzi sebou.

A ten druhý smer je to, že som aj trénerom Power tréningu a zároveň som mentorom pre ľudí v tématike komunikácie, rečnenia, vízií a cieľov, prípadne hodnôt v živote.

     3. Čo by si poradil sám sebe, keby si bol opäť žiakom ?

Ja by som poradil presne to, čo som aj vedel, keď som chodil na školu:  jednotkári učia dvojkárov ako pracovať pre trojkárov. Chcem tým povedať, že známky pre mňa neboli dôležité, minimálne nie tak, ako pre mojich rodičov.

Hlavne na vysokej, ale aj na strednej škole, som sa naučil jednu vec: Škola mi dávala priestor, ako komunikovať s kýmkoľvek na jeho úrovni.

To znamená, že aj keď sme mali profesorov, ktorí mali tituly pred menom aj za menom, tak som sa s nimi vedel rozprávať ako človek, ako seberovný. Učil som sa prísť na ich vlnu, aby som vedel pochopiť, ako fungujú, čo odo mňa vyžadujú, a zároveň, aby oni pochopili mňa.

Keď som vyšiel zo školy, vôbec to nebolo o titule, ale bolo to o tom, že som bol komunikačne skúsenejší človek, ktorý prichádza do spoločnosti. A nielen ako na pracovný trh, ale do spoločnosti ako takej.

     4. Ako si spomínaš na školské časy ?

Na strednej škole medzi tretím a štvrtým ročníkom sa u mňa stala zmena. Ešte prvé tri ročníky som si myslel, že vysoká škola je blbosť, že tam určite nepôjdem. Veď keď to doštudujem, tak môžem ísť rovno do dôchodku, kto by dobrovoľne chodil toľko rokov do školy… a podobné myšlienky.

Avšak keď začal štvrtý ročník, pochopil som, že škola zachvíľku skončí. Uvedomil som si, že predĺžiť si študentský život nie je až taká márna záležitosť a mohlo by mi to priniesť veľmi veľa zážitkov, ktoré by som už v pracovnom svete možno nezažil.

No a tak sa aj stalo a tento môj predpoklad sa naplnil, pretože študentský život hlavne na vysokej škole mi priniesol veľmi veľa zážitkov (trošku menej spomienok haha 🙂 ).

Ja si myslím, že to čo mi najviac priniesol, podľa mňa je škola veľmi skvelá sociálna pomoc do života, lebo na vysokej škole som spoznal veľmi veľa ľudí, s niektorými mám doteraz veľmi silné priateľstvá. Aj ten typ priateľstva, že aj keď možno pol roka alebo trištvrte roka toho človeka nevidím, keď sa stretneme, tak počas dvoj-trojhodinového rozhovoru všetko dobehneme.

Napríklad cez kontakty na vysokú školu som sa dostal na Power tréning, keď som v 2007 roku asi tri týždne po štátniciach som išiel na Power tréning ako mladé ucho- 24 ročný človek. To bol pre mňa najsilnejší zážitok života dovtedy.

A vtedy som si ešte vôbec nevedel predstaviť (a ani nechcel predstaviť), že o pár rokov budem trénovať, alebo že budem jeden z výkonných lektorov toho tréningu a že autor Power Tréningu bude mojím mentorom. To som vtedy fakt netušil a áno, dostal som sa k tomu aj cez vysokú školu a cez mojich spolužiakov a kamarátov.

     5. Aký príspevok si napísal do školského diára a prečo?

Rečnenie a komunikácia cez rečnenie je pre mňa celoživotná téma – využívam ju a učím ju ľudí veľmi často. Tiež som potreboval rozbiť takú fámu, ktorá v živote a spoločnosti panuje, že strach z vystupovania na verejnosti je ten najväčší strach na celom svete, pretože podľa mňa je to blbosť a taký strach vôbec nie je.

Ale ľudia si zadefinovali, že asi toto je to a desia sa toho ako čert kríža. V príspevku vyzývam, aby si ľudia uvedomili, že za týmto „strachom“ sú ich bežné strachy, ktoré ich sprevádzajú celý život.

Napríklad strach z toho, čo si o mne ľudia pomyslia. Všetky moje vnútorné nastavenia, či to, čo urobím bude dobré, prehnaný perfekcionizmus, alebo či niečo nepokazím, strach zo zlyhania, či nedostanem okno, alebo prílišná kritickosť – kriticky pozerám na seba, alebo aj na tých ľudí, ktorí ma počúvajú, no keď polovica nich sa nepozerá na mňa, tak som na nich nahnevaný.

Všetky takéto bežné strachy a duševné bloky, ktoré v živote ľudia majú, sa podľa mňa v rečníctve prejavujú. A všetky tie strachy a duševné bloky tvoria dokopy strach z vystupovania na verejnosti.

     6. Ak by som mal dať študentom do nasledujúceho roka radu, aká by to bola?

Jediná rada je:

dajte si cieľ do  vášho života.

Taký, ktorý by ste mali dosiahnuť na konci tohto školského roka.

Prečo?

Pretože tí ľudia, ktorí majú ciele, zažívajú oveľa viac úspechov v živote, neplávajú, neprokrastinujú, nie sú také hniloby na gauči, ale vedia ráno vstať a fungovať od rána. Nebudú si päťkrát odkladať budík ale vstanú, lebo ich v ten deň niečo čaká. A to niečo, nech je to čokoľvek, by malo dávať taký zmysel.

  1. Dajte si cieľ, akým človekom chcete byť takto o rok.
  2. Predstavte si cieľ, čo chcete robiť takto o rok.
  3. Predstavte si cieľ, čo chcete mať takto o rok.

Toto sú tri základné otázky, ktoré by vás mali vytvoriť v novom svetle vášho života- kým chcete byť, čo chcete robiť, čo chcete mať. Kľudne tomu dajte fantáziu.

Nezačínajte rozmýšľať nad tým, kým chcete byť z toho smeru, že čo ste ochotní a schopní urobiť a aký výsledok by to mohlo priniesť. To úplne nepomáha- obráťte to.

Predstavte si, ako by ste chceli fungovať možno vo vzťahu s nejakým človekom, alebo v nejakom projekte, na ktorom robíte, alebo ktorý by ste chceli robiť a predstavte si, aký človek tam budete, ako budete fungovať a čo z toho budete mať takto o rok.

A až potom, počas toho celého roku pracujte na ceste a stratégii, ako sa k tomu dostanete. Prinesie vám to, že váš mozog bude fungovať na inej vlne, na inej energii, kde bude kreatívny.

Tí ľudia, ktorí idú štýlom, že si pozrú stratégiu, ako teraz kráčajú a keď takto budú kráčať ešte ďalší rok, dosiahnú určitý výsledok… To nie je kreatívne, to je len strojová chôdza.

Predstavte si, ako by ste mohli fungovať takto o rok. Napíšte si to, zadajte si to, dajte si k tomu dátum a potom každým dňom spoznávajte a hľadajte možnosti, ako sa tam budete vedieť dostať.

Dostane vás to z postele veľmi rýchlo a život zrazu dostane taký radostný a energetickejší kabát.

Wau Andrej, ďakujeme ti veľmi pekne za takéto nabité odpovede. Myslím, že aj naši čitatelia s nadšením a so zatajeným dychom čítali riadky tohto rozhovoru 🙂

školský diár A pre tých, ktorí ešte nemajú šikovnú pomôcku na školský rok, máme Školský motivačný diár.

Aj Andrej Mažáry, mentor a kouč rečníckych zručností napísal do školského diára jeden hodnotný článok. Je o tom, ako sa zbaviť strachu z vystupovania na verejnosti.

Okrem článkov nájdete v diári aj zaujímavé cvičenia, úlohy a pomôcky na celý školský rok. Pretože my veríme, že učenie môže byť radostné, zábavné a krásne 😉

Na záver: Ak ste našli v tomto článku niečo hodnotné pre vás alebo vás v niečom inšpiroval, podporte nás zdieľaním. Je to najlepší spôsob, ako podporiť kvalitný obsah. Vy rozhodujete o tom, čo letí. ↓

Komentárov

wonderful comments!