Možno sa vám už stalo, že ste podnikli všetky správne kroky k dosiahnutiu svojho cieľa, nevšimli ste si však, že ste vyrazili zlým smerom. Čím rýchlejšie ste napredovali, tým viac ste sa od miesta, kam ste sa pôvodne chceli dostať, vzďaľovali. Je aj možné, že ste sa zasekli na niektorom kroku.
Keď ideme po nesprávnej ceste, je to také zbytočné a frustrujúce, že by to nikto vedome nerobil. Tak prečo sa to stáva tak často? Pretože väčšina ľudí nevie, že sa má na určitých miestach svojej cesty zastaviť, skontrolovať GPS a zhodnotiť svoj progres. Spätná väzba je tu pre každého, a ak sa zastavíte a všimnete si ju, bude vás viesť.
Pozrime sa na jednoduchý príklad. Povedzme, že potrebujete ísť z Chicaga do Washingtonu, a tak nasadnete do auta a vyrazíte na diaľnicu. Vaše auto nemá GPS a z domu ste odišli bez mapy. Ako by ste zistili, že ste na správnej ceste? Samozrejme, držali by ste sa cestovného značenia: Washington… Washington… Washington…
Čo by ste urobili, keby ste namiesto značky Washington uvideli také, ktoré vám hlásia, že smerujete niekam úplne inam? Los Angeles… Los Angeles… Los Angeles… ako by ste zareagovali? Pravdepodobne by ste zastavili, niekoho sa opýtali na cestu a potom zmenili smer.
Tento prístup síce používame na bežnej ceste, väčšina ľudí to však nerobí na ceste životom. Väčšinou to robia úplne naopak: Keď dostávajú spätnú väzbu, že idú zlým smerom, reagujú tvrdšou prácou a väčším úsilím. Ich vytrvalosť je obdivuhodná, lenže každým krokom sa vzďaľujú od svojho cieľa. Je to ako šliapnuť na plyn, keď idete na diaľnici zlým smerom. Nedáva to zmysel!
Ľudia často strácajú smer preto, lebo si chcú naplánovať každý krok. Cesta k cieľom je ako labyrint, v ktorom sa môžeme stratiť a často sa aj strácame. Tento proces je zriedkakedy rovnou cestou alebo schodiskom, ktoré vás po lineárnych stupienkoch vedie buď k cieľu, alebo preč od neho.
Ľudia sa často strácajú a sú frustrovaní, pretože si naplánujú každý krok a príliš sa na svoj plán upnú. Keď sa zmenia okolnosti, na ktoré nemáme vplyv (čo sa stáva takmer vždy), potrebujeme zmeniť aj jednotlivé kroky. Namiesto toho sa však ľudia zamotávajú v krokoch, ktoré ich už nevedú k cieľu, hoci to myslia dobre. Ani si to nevšimnú a sabotujú svoj úspech.
